Topki na Blog.cz

Zobudila som sa na rytmické klopanie dažďa na strešnom okne. Moja izba je asi najmenšia v celom dome, ale mám ju rada. Je to moje osobné podkrovné kráľovstvo. Nasťahovala som sa do nej len nedávno.

Moji rodičia totiž usúdili, že máme akosi málo izieb pre päť osôb. A tak vypratali miestnosť pod strechou, ktorá predtým slúžila na odkladanie starých a veľakrát i nepotrebných vecí, ktoré mama nazývala "staré haraburdy" a otec "klenoty, ktoré sa určite ešte zídu".

Okrem mňa a rodičov bývajú v dome aj môj mladší brat Peter, ktorý má 14rokov, a tiež môj starší brat Martin, ktorý má 17. Martin začal prednedávnom chodiť s nejakým dievčaťom, myslím že sa volá Linda alebo tak nejako.

Ale späť k téme, keďže sme
traja súrodenci a každý chcel tú izbu, naši sa rozhodli, že budeme o ňu hlasovať.

Peter si vytiahol svoju izbu a Martin zas izbu oproti rodičovskej spálni. Veľmi nadšený z toho nebol, pretože sa skoro každý druhý deň vykrádal z domu za Lindou. Ale ja som bola šťastná, pretože som si vytiahla podkrovnú izbu a dokonca sa mamka s ockom rozhodli pristaviť kúpeľňu.

Pozrela som sa na mobil aby som zistila koľko je hodín a to číslo ma šokovalo! "To hádam nie!" zašepkala som a prikryla som
si hlavu vankúšom. Je iba pol šiestej ráno. Spať sa mi už nechce, tak sa pôjdem osprchovať. Vyhrabala som sa z postele a slimačou rýchlosťou som išla do kúpeľne.
Tak ako každý deň ma v zrkadle privítala moja tvár -tvár Elizabeth Brayovej.

Meno Elizabeth mi dali po mojej starkej ktorá zomrela, keď som mala osem rokov. Starkú som mala veľmi rada. Často sme sa hrávali pri malej piecke v kuchyni. Aj teraz na ňu rada spomínam.

V škole ma priatelia volajú Liz, pretože som to od nich žiadala. Myslím, že moje meno je trochu divné, ale stále ho mám rada kôli starkej.- Oči farby letnej oblohy, nos trochu malý, posiaty drobnými pehami a plné ružové pery. Moje blond vlasy boli ako každé ráno strapaté.

Zhodila som zo seba pyžamo a vošla pod sprchu. Pustila som na svoje telo najskôr vlažnú na prebratie a potom krásne teplú vodu. Umyla som si vlasy šampónom s mojou obľúbenou vôňou kokosu a po opláchnutí som si natrela vlasy kondicionérom po ktorom mám nádherne hebké vlasy. Umyla som si zvyšok tela a vyšla som zo sprchy.

Osušila som sa uterákom a natrela sa telovým mliekom. Prešla som so izby k skrini , kde som si vytiahla čisté spodné prádlo, rifľové šortky a staré tričko. S vlasmi zavinutými do uteráka som zišla do kuchyne. Všetci ešte spali a tak som sa rozhodla pripraviť na
raňajky palacinky.

Pripravila som si všetko potrebné a začala som. Prvé palacinky som trochu spálila "No a čo, tieto si zjem sama" pomyslela som si a pokračovala som.

Keď som ich konečne dopiekla, dala som zohriať vodu na kávu pre rodičov. Zatiaľ čo sa varila voda, prestrela som na stôl. Bolo už osem hodín keď prišli do kuchyne rodičia.

Pristúpila som k nim a oboch som naraz objala " ...bré ránko mami, oci!" Usmiala som sa na nich a vlepila im na líce pusu. ,,Ahoj zlatko" povedala mama. ,,To si pripravila sama?"

udivene sa opýtal ocko. ,,Áno oci" odpovedala som a priniesla im rannú kávu. ,,Idem ešte zobudiť spachtošov. Hneď som späť" povedala som a zmizla za dverami. Najbližšie som mala Petrovu izbu, tá je hneď oproti kuchyni. Potichu som otvorila dvere a prikradla som sa k oknu. Najskôr som dvihla žalúzie, ale ostré lúče svetla ním ani nehli a tak som vyskúšala inú taktiku a pustila som mu nahlas rádio, ktoré má cez noc stále zapnuté. Ale ani vtedy nič nepovedal a len si prikryl hlavu vankúšom. A tak som bola prinútená použiť
najhoršiu zbraň -vodu!

,,Tak ti treba, mal si vstávať" povedala som a prešla som do kúpeľne, ktorá je hneď vedľa jeho izby. Napustila som do vedra ľadovú vodu a poliala som ho rovno v posteli. Peter hneď vyletel z postele a prebodol ma takým pohľadom, že keby vedel pohľad zabíjať tak už tu nie som. ,,Ty jedna krava! Ja ťa prerazím!" zvrieskol a začal ma naháňať. Našťastie som sa stihla skryť do kúpeľne, kde som sa zamkla a smiala som sa ako šialená. Peter trieskal so dverí, ale po piatich minútach to vzdala a odišiel sa prezliecť. Opatrne som otvorila dvere a vykukla som. Na chodbe sa Martin opieral o stenu. ,,Už je vzduch čistý, môžeš vyliezť" odpovedal na otázku v mojich očiach. ,,Uf! Konečne!" vzdychla som si ,,môžem ísť raňajkovať. Ideš aj ty?" spýtala som sa. ,,Jasné. Kedy som ja chýbal na raňajkách" smial sa. Občas je Martin fajn, ale iba vtedy keď po sebe nejačíme. Je aj celkom pekný s tými jeho modrými očami, ale tie hnedé vlasy čo má po otcovi, ktoré má stále strapaté, sú strašné! Sú akoby bez života. No skoro asi tak ako tie moje.

,,Keď sme spolu vošli so kuchyne, ocko sa na nás pochybovačne pozeral. ,,Čo sa deje?" neisto som sa spýtala. ,,No, ešte nikdy som vás nevidel prísť spolu do kuchyne a bez hádky" odpovedal a ešte stále na nás zazeral, určite si myslel, že sa mu sníva. ,,Vidíš oci, zázraky sa stále dejú" zasmiala som sa.

Raňajky prebehli v skvelej nálade. Keď si k stolu konečne sadol aj Peter, rdičia sa postavili a podozrievavo sa na seba usmievali. Nakoniec prvý prehovoril otec.

,,Deti, chceme vám niečo oznámiť" povedal a pozrel na mamu ,, O nie! Mami, nehovor, že si tehotná! Prosím nie!" zľakol sa Martin. ,,Čo? Nie, nie. Je to ohľadom jesenných prázdnin ktoré začínajú už zajtra" prerušil ju otec. ,,No a namiesto prázdnin u babky na dedine sme sa rozhodli ísť na prázdniny do Londýna"

,,Naozaj! Super! Ocko ďakujem, mami si skvelá. Musím to ísť zavolať Nine!" zvrieskla som a hneď som bežala do izby pre mobil. Nina Daleyová je moja najlepšia kamarátka od šiestich rokov. Spoznala som ju v prvej triede. Najskôr som si ju nijako nevšímala, ale až raz, keď mi nejaký štvrtáci robili napriek , postavila sa medzi nás a začala ma brániť. A vtedy sme si sľúbili, že budeme najlepšie kamarátky

harri poteralica alebo nieco ine vinimocne co tak radsej enciklopedie co je naj

prečo musi pršať abz sme mohli piť lebo bez vodyby sme umreli

lenžeten životný dáždje niečo inéje prosteked sa prosteked sa spustitče

o com by sme mali napisat asi clanok

kto to asi vihra co si mislite

Mami robila som v triede stojku"zahlasila lucka mamičke.Tá sa nahnevala, maš kratku suknu a chlapci ti určiťe videli nohavičky!Však to tak bolo? ano! tak vidiš. Nech sa to už viac neopakuje!

Na druhy den mami robila som v triede stojku.A dala si si pozor aby ti chlapci nervidedli nohavičky.,Nevideli , dala som si ich dolu!

otec synovi Také vysvedčenie si zasluži viprask.SUPER OCKO, JA VIEM KDE BVYVA Náš UčITEľ,.

ony

Poznáte tých debilov ktorý vám stále musia robyť zle proste pretože asi nič iného nevedia zle sa učia tvária sa ze su ty najmúdrejší hovoria ze na slovensku môže prisť cunami a neviim ešťe čo ale ich proste treba ignorovať. Lebo nemaujú mozok.Ale zato maju visku. Máme zopár takých učiťeľov.Myslím si že je takých idijotov na svete veľa.